Americká pseudoveda opäť prináša nové diagnózy

20.12.2013 v Zdravověda 14

Ve zkratce: Už na planetě Zemi neexistuje člověk, který by údajně dle farmacie netrpěl nějakou psychickou poruchou. Chtějí nás nadopovat všechny.

Rok 2013 nám priniesol nový DSM-5, americký Diagnostický a štatistický manuál mentálnych porúch (Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders), najnovšie znenie opisov psychiatrických chorôb. Je to skutočný vrchol americkej pseudovedy, ktorý by mohol viesť k tomu, že čoskoro vyhlásia za bláznov všetkých. Elita psychiatrov USA má očividne v pláne, premeniť svet na blázinec. Jediná výhoda tejto vo všetkej tichosti uskutočnenej akcie spočíva v tom, dlhodobo zaistiť obrat farmaceutických spoločností, žiadna ďalšia výhoda mi neprichádza na um. To, čo sa číta ako pesimistický scenár konca sveta, ku ktorému ja osobne inak nemávam sklony, sa čoskoro stane oficiálnou doktrínou medicíny vyučovanej na školách, ak nebudeme hromadne protestovať.

APA, teda americká psychiatrická spoločnosť (American Psychiatric Association) v DSM-5, ktorý je bibliou psychiatrickej komunity, definuje čo je ešte normálne, a čo už je poruchou a stáva sa patologickým dianím, ktoré vyžaduje terapiu. DSM už tradične ovplyvňuje medzinárodnú klasifikáciu chorôb (ICD), naše definície chorôb.

Niekoľko príkladov hroziacej pandémie duševných chorôb:

Kto tri razy do týždňa stratí kontrolu nad množstvom konzumovanej potravy a obed premení na obžerstvo, nestratil dočasne zmysel pre mieru a nie je ani nestriedmy. Trpí nutkavým jedením (binge eating) a treba ho psychiatricky (a teda chemicky, pozn. prekl.) liečiť.

A vtedy sa iste čoskoro vynájde zodpovedajúci medikament na túto ťažkú chorobu, pretože farmaceutický priemysel je skrátka vynaliezavý. Niektorí si to síce uvedomili a použili výrazy ako „vymýšľači chorôb“, mnohí sú však za takéto odľahčujúce diagnózy zrejme vďační. Ak ste boli voľakedy „nenažraná sviňa“, dnes ste „nutkavý jedák“ s nárokom na súcit a liečbu.


Zatiaľ čo doteraz ste na získanie diagnózy „depresia“ museli vykazovať symptómy ako smútok, potrebu rozjímať, pocity menejcennosti, strata radosti zo života počas doby najmenej dva mesiace, teraz stačia už iba dva týždne.

Takže kto je mesiac po smrti svojho partnera ešte stále smutný a bez nálady a doteraz bol považovaný za smútiaceho rodinného príslušníka, po novom už trpí depresiou.

Rovnako aj úpadok svojej firmy by moderný človek mal láskavo prekonať v priebehu 14 dní, inak mu tiež hrozí táto osudová diagnóza. V čase rýchleho spôsobu života je zrejme primerané aj to, že žiaľ z nešťastnej lásky trvajúci viac ako dva týždne vedie k diagnóze depresie.

Dr. Schmiedel, od ktorého som sa o týchto Jóbových zvestiach nového DSM-5 v jeho maile s aktualitami prvý raz dozvedel, to vystihol s výrokom: „Kto smúti dlhšie, je skôr cvok“ (súvis s bavorským filmom).

Ak ste si nenašli tú svoju diagnózu teraz, žiaden strach, neskôr si vyberie každý, napríklad kto sa bezdôvodne škrabe. To, čo voľakedy vôbec nestálo za zmienku, je teraz podľa (novej) pravdy syndróm chorobného škrabania pokožky (skin picking dysorder).

Americkí psychiatri majú niekoľko darčekov aj pre našich maličkých, na ktorých sa dá zarábať ešte dlhšie:

Ak sa v návale zlosti s krikom hodili o zem a doteraz to bolo považované za fázu vzdoru, odteraz majú nárok na diagnózu disruptívna porucha regulácie nálady (DMDD resp. Disruptive Mood Dysregulation Disorder), údajne závažnú poruchu s potrebou liečby.

Starý dobrý hit ADHS, takzvaná hyperaktivita, ktorý vymysleli až potom, ako na ňu vyvinuli liek, ako na smrteľnej posteli priznal kajajúci sa medicínsky vynálezca, možno teraz vďaka novému DMS-5 rozširovať podľa potreby.

Nepokojné deti ako príslovečný „neposedný Filip“, ktorého nesmrteľnosť zaistil frankfurtský lekár Hoffmann už v roku 1845 vo svojej knihe rozprávok Struwwelpeter, zrejme existovali vždy.

Nákazou sa tento syndróm stal až vtedy, keď bol pomenovaný a začalo byť možné medikamentózne ho liečiť. Doteraz sa tak podarilo stanoviť diagnózu ADHS už každému piatemu nemeckému chlapcovi, a každý desiaty následne dostal (z pohľadu Novartis) výborný liek ritalín, ktorý spadá pod (nemecký) zákon o omamných látkach, vo Švédsku je zakázaný na úrovni heroínu.

Teraz však môže obrat priam explodovať, pretože ak doteraz museli byť symptómy ako nepokoj a nedostatok koncentrácie diagnostikované pred 7. rokom života, teraz stačí, keď sa vyskytnú do 12. roku života. Vďaka strave bohatej na živočíšne proteíny a najmä mlieko dosahuje viac ako polovica amerických detí pubertu už pred 10. rokom života. Poruchy koncentrácie a sa však vyskytujú u všetkých pubertiakov a fázy nepokoja u mnohých. Ak budú teraz všetci diagnostikovaní na ADHS, radosť (výrobcu) bude nepochybne obrovská.

Tu by veľmi pomohol prechod na plnohodnotnú rastlinnú stravu, v budúcnosti však zrejme celkom zanikne za liečbou ritalínom, ak páni doktori budú aj naďalej nekritickí k postupom farmapriemyslu.

Dr. Schmiedel píše: „Plošné predpisovanie lieku podliehajúceho zákonu o omamných látkach významnej časti našej mládeže bez znalosti dlhodobých následkov považujem za vedecký pokus obrovského rozsahu, a nechcel by som, aby sa ho zúčastnili moje deti ako pokusné králiky.“


Naskíta sa otázka, či nie sú chorí skôr vynálezcovia takýchto diagnóz a ich rozšírenia. Ak príčina inflačnej patologizácie obyvateľstva skutočne spočíva v tom, že čoskoro vyprší platnosť patentov na nové antidepresíva (SSRI), ako sa Dr. Schmiedel vzhľadom na nedostatok iných vysvetlení domnieva, ide skutočne o otvorenie nových trhov?

Pri najlepšej vôli ma nenapadá žiadne iné vysvetlenie. Na nezmyselnosť poukazuje Dr. Schmiedel prostredníctvom ďalších diagnóz: pre dojčatá, ktoré začnú kričať sotva prišli na svet, je tu syndróm postuterinného zaťaženia (PUBS) a pre budúcich pacientov, ktorí sa ofenzívne bránia absurdným diagnózam je to syndróm agresívneho pacienta (APS, Aggressive Patient Syndrom).


Nech je to akokoľvek humorne mienené, má to dosť dramatické pozadie. Ak budeme tolerovať takto široké definície psychických porúch a celkom normálne dianie pomocou fantastických názvov označovať za chorobné, v budúcnosti bude detskou hračkou zatvárať nepohodlných ľudí na psychiatriu – situácia, ktorú sme vo východnom bloku kedysi ostro kritizovali, keď napríklad kritika sovietskeho systému Sacharova zatvorili do psychiatrickej kliniky.

U nás by bola načase prinajmenšom politická diskusia, pretože samotný pacient je bezmocný. Ako sa má brániť lekárskym autoritám alebo dokonca psychiatrickým celebritám, ktoré ho vydajú napospas farmapriemyslu?


Úlohou lekárov je bojovať proti tejto mafii, pacientovi naliať čisté víno, a túto príšernú hru či intrigovanie aktívne a ofenzívne bojkotovať. Keď som sa o tom dozvedel a zavesil to na sociálnu sieť, prečítalo si to viac ako 125 000 čitateľov, takže zaujíma to mnohých. V tomto zmysle vyzývam všetkých, tento článok zdieľať a mailovať, aby sa do tejto temnej historky dostalo čo najviac svetla.

Nezašlo to priďaleko už tým, že medikácia školskej medicíny je vďaka umelo vneseným chybám svojich zástupcov a vedľajším účinkom predpisovaných farmák v súčasnosti vo všetkých priemyselných krajinách treťou najčastejšou príčinou smrti?

Veď stačí aby lekári štrajkovali a úmrtnosť deprimujúco klesá. Jezuita Ivan Illich napísal už pred desaťročiami knihu „Nemesis medicíny“ (vyšlo v češtine pod názvom Limity medicíny, pozn. prekl.), kde upozornil na vtedy ešte nepredstaviteľne chybné smery vývoja.

Prišiel čas zobudiť sa, a postupne sa to už deje, čo je nádejné. Kto chce, môže prirodzene vidieť aj pozitívne znaky nádeje. Pôst, ktorý bol počas mojich rokov pôsobenia ako lekár školskou medicínou kriticky vnímaný a zosmiešňovaný absurdnými argumentmi, teraz školská medicína začína rehabilitovať. Ruskí lekári ho už desaťročia používali vo vedeckých podmienkach s veľkým úspechom pri tých najťažších telesných a duševných chorobách, ako sa teraz dozvedáme. Americkí vedci ho teraz aplikujú dokonca aj v prípade rakoviny, pretože – čo my pôstni lekári vieme a tvrdíme už dávno – choré bunky oslabuje a zdravé posilňuje. V USA to už slúži ako argument, na nasadzovanie pôstu počas chemoterapie.

Nemecký spravodajský magazín Der Spiegel objavil meditáciu ako vysoko účinnú na vyliečenie tela – a dokladá to nespočetnými vedeckými štúdiami

(krátené)

Celý newsletter Ruedigera Dahlkeho, autora tohto článku, si (v nemčine) môžete stiahnuť tu.

Preklad z nemčiny ďurino, november 2013

Zdroj článku: www.auria.sk





Kam dál:

Otevřít rubriku ZDRAVÍ: ZDE

Máte otázku? Ptejte se do ►Mailu◄

• Líbí se vám tyto stránky? Doporučte přátelům adresu https://aluska.org

• Líbí se vám publikované články? Za pár dní vám může pošta doručit i knihu! – Podrobnosti ZDE

• Používáte Facebook? Pomozte propagovat tento článek a použijte prosím tlačítko ,,To se mi líbí“ níže pod reklamou, děkuji!

• Chcete mít přehled o videoaktivitách Alue na YouTube? – Můžete se přihlásit k odběru: ZDE

.

Elektronický obchůdek: www.kramky.cz/alue


Komentáře

Ikona diskutujiciho Domča 2013-12-20 10:20:00 Odpovědět
Ikona diskutujiciho
sipka

je to ADHD a ne ADHS;)Jinak dobrej článek, ale když si to tak vezmu někdy mi příjde opravdu celej svět vzhůru nohama, prostě jak je to v tej písničce: Svět je plnej bláznů!:D ano na každém člověku by se dalo najít něco patologického, jen bych to určitě neléčila normálníma práškama…A nevím čemu se diví když nám nastavili tak chorý systém nemůžou chtít aby v něm žili zdraví lidé…

Ikona diskutujiciho Alue 2013-12-20 10:59:00 Odpovědět
Ikona diskutujiciho
sipka

[1]: Neopravovala jsem to, protože je to slovenský článek a jejich zkratka je jiná.

Ikona diskutujiciho Domča 2013-12-20 11:16:00 Odpovědět
Ikona diskutujiciho
sipka

[2]: Aha, tak to pak jo, to jsem nevěděla, ve Slovenských zkratkách se nevyznám no,toť zajímávý nový poznatek,děkuji;-)

Ikona diskutujiciho Ameline 2013-12-20 11:30:00 Odpovědět
Ikona diskutujiciho
sipka

No, vidím to odlišně. Že vedle anorexie a bulimie je konečně diagnostikováno i záchvatovité přejídání (v podstatě bulimie bez zvracení) je dobře. Způsob klasické léčby této triády je jiná otázka. Především to chce dobrého terapeuta.

Ikona diskutujiciho Spiiiidy 2013-12-20 13:20:00 Odpovědět
Ikona diskutujiciho
sipka

Jo no, všichni jsme nemocní a potřebujeme "léčit" od kolébky až po rakev. Zhovadilost, za kterou jsme ovšem zodpovědní hlavně taky my sami. Spousta lidí bere svoje tělo jako stroj, který když se porouchá, tak ho jdou spravit práškama, aby zase chvíli fungovalo. To je samozřejmě extrémní příklad, ale i takoví lidi jsou.

Ikona diskutujiciho Lilien 2013-12-20 14:59:00 Odpovědět
Ikona diskutujiciho
sipka

To jsem zvědavá, co by dnešní americká věda řekla na děti, co mají dysgrafii. Pamatuju se, že už tehdy to někteří učitelé nebrali vážně (viz. v první třídě když jsem dostávala pětky z diktátů a tak mě přeřadili jinam). ,,Léčí" se to ručními pracemi, aspoň já to tak měla, ale dosud píšu pro mnohé hieroglyficky. Dneska už by na to určitě nasadili taky nějkou pilulku.

Ikona diskutujiciho Abbey Lachtan Dawn 2013-12-20 15:52:00 Odpovědět
Ikona diskutujiciho
sipka

Však jen blázen těm diagnózám uvěří a nechá se léčit :)..Vím že je to spíš smutný, ale já se u nějakých "poruch" fakt smála.. :D

Ikona diskutujiciho vlaja 2013-12-20 16:42:00 Odpovědět
Ikona diskutujiciho
sipka

aka je to choroba ked nekdo kvoli zisku ubližuje inym /psychopat/

Ikona diskutujiciho dodino 2013-12-20 18:22:00 Odpovědět
Ikona diskutujiciho
sipka

Skuste si pozriet nejake videa a knihy od: Robert Whitaker,

Ikona diskutujiciho Števo 2013-12-20 18:23:00 Odpovědět
Ikona diskutujiciho
sipka

Prečo je pud sebazáchovy tak silný? Ak každý tvrdí, akí sme nesmrteľní a že dušu nikto nespúta a nezabije, prečo sa ľudia držia tak silno a za každú cenu v tomto tele?

Ikona diskutujiciho honzi3 2013-12-20 20:10:00 Odpovědět
Ikona diskutujiciho
sipka

8 Psychopaté mají jako diagnozu zpravidla poruchu osobnosti.

Ikona diskutujiciho Lilien 2013-12-21 09:37:00 Odpovědět
Ikona diskutujiciho
sipka

[10]:Řekla bych, že je to klasický strach ze smrti, či z neznáma. Vzhledem k tomu, že normálně člověk zapomíná, co bylo a je ,,tam", tak se prostě chce udržet tady, kde to zná.

Ikona diskutujiciho Annie7 2013-12-21 11:22:00 Odpovědět
Ikona diskutujiciho
sipka

No, tak já si myslím, že mám snad všechno popisované dohromady, a se syndromem agresivního pacienta navrch: někdy se přežeru, když se něco stane, ta můžu mít po večerech špatnou náladu i tři týdny (při úmrtí blízké osoby víc), drbu se a ani o tom někdy nevim, třeba při testech ve škole, jako novorozeně jsem prej první dva dny řvala furt, než jsem se uklidnila.. No a přijde mi to všechno úplně normální a směšný, takže i ta pacientova agresivita by tu byla :xD Hm, neznáte někdo nějakého dobrého psychiatra..? Jdu si sehnat ritalin

Ikona diskutujiciho Alue 2013-12-21 12:13:00 Odpovědět
Ikona diskutujiciho
sipka

[13]: Co teprve když máš zlomené srdce a trápíš se pro lásku několik měsíců, i rok… To už aby tě rovnou někam zavřeli, protože jsi nebezpečný sám osbě i svému okolí.

Napsat komentář: Alue Zrušit odpověď na komentář

Ikona moderatora

Moderovaná diskuze: Příspěvky se zveřejňují s časovou prodlevou. Pro účast v diskuzi je třeba, aby byl váš komentář v souladu s obecnými pravidly slušného chování a podmínkami používání stránek