Aluška.org: Věděním ke svobodě

Milí čtenáři, ďurino na svých stránkách vydal skvělý článek, který přesně píše to, před čím varuji lidi už pěkných pár let. A kvůli čemu mě vyhledaly už desítky lidí abych jim křest odblokovala, když se dozvěděli jaké zlo se za tím skrývá… Velice děkuji za tento skvělý materiál!

Nechcem sa dotknúť nikoho viery, preto nasledujúci preklad nech nečíta nikto, kto si myslí, že s rímskokatolíckou cirkvou je všetko v poriadku, že kňazi sú služobníci boží a že krst je niečo, čo našim deťom nemusí uškodiť. Ak si myslíte, že neexistuje aura, že neexistuje jemnohmotné telo človeka, že neexistujú zápisy vložené do aury, že kliatba je hovadina, nečítajte nasledujúci preklad. Mohol by zvrátiť svet vašich hodnôt. ďurino, október 2015.

Vedel si, že akt krstu vloží do tvojho duševného poľa kotvu a odtlačí do tvojej duše nezrušiteľnú pečať? Inštitucionalizované náboženstvá a cirkvi rovnako ako iné systémy, ktoré pracujú pomocou manipulácií, takýmito jemnohmotnými zásahmi potlačia individuálny vývoj človeka, udržiavajú ho v strachu pred Božím trestom a vládnu nad ním.

Sedem rokov som bol mníchom a osem rokov katolíckym farárom

Kňazský úrad som opustil v roku 2008. O dva roky neskôr som vystúpil z cirkvi. Čo sa stalo?

Moje detstvo poznačila katolícka výchova. V mojich devätnástich som sa rozhodol hľadať pokoj v Bohu, keďže materiálny svet ma už neuspokojoval. Chcel som sa vzdať sveta a dať sa plne na lásku Božiu. Vstúpil som do kláštora a stal som sa mníchom. Tam som sa cvičil v chudobe, zdržanlivosti, poslušnosti, pokore a asketizme. V hlbokých meditáciách som cítil toho živého Boha v sebe a zvedavo som prehĺbil vedomosti kresťanskej mystiky. Otvoril sa mi nový svet.

Keď som bol potom vysvätený za kňaza, vytiahlo ma to z môjho vnútorného mlčania von do sveta. Opustil som kláštor a staral sa o malú obec v strednom Taliansku. Tam som mal viac času, zaoberať sa sebou samým, a začal som otvárať svojho ducha. Začal som pátrať. Kládol som svojim kňazským kolegom a svojmu biskupovi kritické otázky, skúšal som provokovať, aby som lepšie pochopil názory. Z mojej detskej viery sa vyvinula dospelá viera, ktorá sa už neuspokojila so štandardnými odpoveďami. Priepasť medzi mnou a cirkvou rástla.

„Nikto nie je väčším zajatcom ako ten, kto si myslí, že je slobodný!“ (Goethe)

Zároveň som chcel pomôcť ľuďom, ktorí mi boli zverení. Nielen duševne, ale celostne. A tak som sa nechal vyučiť za učiteľa jogy a fyzioterapeuta. Jedného dňa ma biskup postavil pred nasledujúcu voľbu: buď si kňaz alebo terapeut – ale oboje naraz nie je možné. Bez akéhokoľvek zaváhania som sa rozhodol pre terapeuta. Zažil som mnohé a nič z toho neľutujem. Tieto početné vnútorné a vonkajšie procesy ma poznačili. Smel som rásť a zbierať skúsenosti. Boli to nádherné roky. Potom však prišiel čas, vydať sa novými chodníčkami.

Na začiatku boli kňazi

Ja sám som bol kňazom a viem, o čom hovorím. Ježiš nikdy nechcel cirkev, nechcel nejakú hierarchiu a nechcel ani kňazov, ktorí sa vydávajú za sprostredkovateľa medzi človekom a Bohom. Keďže však prví mocní kresťania v tomto rozvíjajúcom sa a veľmi populárnom náboženstve videli šancu získať moc, začali učenie Ježiša manipulovať. Ľuďom povedali, že Ježiš zomrel za naše hriechy a daroval nám tak obrovský poklad spásy. Tento poklad však nie je k dispozícii pre všetkých. Sú potrebné kanály, ktoré tento poklad ľuďom sprístupnia. Týmito kanálmi sú sviatosti. Cez sviatosti sa veriacim dostáva milosť a Božia spása. Tieto kanály bolo prirodzene potrebné spravovať. A tak bol celý tento poklad spásy odovzdaný cirkvi, presnejšie povedané kňazom, na ich výlučnú správu. Iba kňazi smeli darovať sviatosti, pretože iba kňazom dal Boh moc, vedieť sviatosti účinne darovať. Taká je náuka katolíckej cirkvi, ktorá ňou ľudí hľadajúcich Boha zbavuje svojprávnosti a robí ich závislými.

Ako cirkev manipuluje pomocou sviatostí

Centrálnym príkladom je krst. Katolícka cirkev k tomu učí:

„Svätý krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní: ‚A tak sa krst definuje ako sviatosť znovuzrodenia skrze vodu v slove.'“ [znenie prevzaté z katechizmu]

Cirkev teda krstencovi sľubuje zmazanie dedičného hriechu a Božie milosrdenstvo. Kto by niečomu takému odolal? Aktom krstu je však odovzdanie dieťaťa zlovestnej moci, ktorá už ho len tak nevydá. Krst je v skutočnosti zmluvou, dohodou, ktorou rodičia telo, ducha a dušu dieťaťa odovzdávajú cirkvi. Stávate sa legálnym vlastníctvom cirkvi, ako vysvetlím v texte ďalej.

Krst okrem toho spôsobí nasledovné:

• Odtlačí do tvojej duše nezmazateľnú energetickú pečať. Ide o duchovné právo cirkvi vlastniť ta, bez ohľadu na to, či s tým súhlasíš alebo nie.
• Vloží do tvojho energetického poľa udičku, takže ostaneš manipulovateľný a závislý.
• Zatvorí tvoje tretie oko, takže stratíš intuitívny prístup k Bohu.
• Si pokrstený v „smrť Krista“ (List Rimanom 6,3).
• Krstom prestaneš patriť sám sebe, patríš cirkvi. Musíš sa podriadiť cirkevným autoritám, slúžiť im, poslúchať ich príkazy a vážiť si ich. Takto to káže katechizmus katolíckej cirkvi.
• Spraví z teba otroka Boha (List Rimanom 6,22) [cirkev slovo „otrok“ prekladá ako „služobník“, pozn. prekl.].
• Vloží do teba nasledujúce programy: ego, dedičný hriech, oddelenie od jednoty, vinu, strach, kajúcnosť, pochybnosť.

Zajatci cirkvi

Určite si kladieš otázku, odkiaľ to všetko viem. Nuž, niečo tvrdí samotná cirkev, niečo so sa naučil z vlastnej skúsenosti ako (vyslobodzujúci) terapeut.

Známy kardinál z Madridu, Antonio Maria Rouco Varela, tvrdil, „… že katolícky krst nemožno nikdy zrušiť (…), že krst je sviatosť, že zanecháva nezmazateľný znak, a osoba, ktorá ho prijala, ostane navždy katolíkom.“ (pozn. Alue: není pravda, když víte jak, jde to!)

Kardinál Rouco pripomína, „že krst platí ‚vždy a večne‘, aj keď svoju vieru možno zaprieť. Byť katolíkom je niečo, čo nemožno zmazať – je to súčasť našej DNA“ , čiže je to v nás naprogramované.

DNA je nositeľom dedičnej informácie a slúži, ako uvádza Prof. Dr. Fritz-Albert Popp, ako univerzálny anténny systém a zdroj energie a možno ho náležite programovať. Takže cirkev aplikuje náboženskú kontrolu vedomia a ustavične očkuje ľudského ducha programami ako vina, oddelenie od jednoty, strach atď. (viac o programoch nižšie v texte).

Pápež Benedikt XVI. dňa 27.6.2007 v Ríme v príhovore citoval slová svätého Cyrila Alexandrijského (380-444) o krstencovi: „Padol si do sietí cirkvi.“

Svätec ďalej povedal, „je to Ježiš, ktorý si teba, krstenca, prostredníctvom cirkevného krstu zavesí na svoju udičku…“. Tam je to úplne jednoznačne povedané.

Rituály sú vo všeobecnosti štandardizované úkony, ktoré prebiehajú vždy rovnako a odovzdávajú sa z generácie na generáciu. Ich účelom je ustavične opakovať nejakú udalosť, aby ostala pevne ukotvená v kolektívnom podvedomí. Prostredníctvom svojich rituálov je cirkev stále pevnejšia a odolnejšia voči zmenám, keďže takéto rituály pôsobia ako piliere cirkevného systému. V rituáloch sú používané isté znaky a symboly. Každý symbol predstavuje istú vibráciu a ovplyvňuje tvoje podvedomie bez toho, aby si si to uvedomil.

Kríž, ktorý kňaz drží nad hlavou krstenca, je znakom smrti a energetickou silou minulosti – vďaka nemu je utrpenie ukrižovania ustavične nanovo živené a v tebe aktivované. V mojich knihách sa tomu venujem podrobnejšie.

To, že táto myšlienka nie je úplne scestná, ukazujú výsledky mojej práce: je to znovu a znovu úžasne vidieť, ako sa život ľudí, ktorí sa oslobodili od cirkevných závislostí a manipulácií, otočil k pozitívnemu!

Krst celkom určite nemá na každého rovnaké dôsledky. Ty alebo tvoji známi sú možno pokrstení a majú vnútorný, láskavý vzťah k Bohu. Možno si povieš, že všetko je dobre. To je celkom možné a dokonca „normálne“. Žiješ však v polospánku. Si ako ryba chytená na udičke, ktorá sa nebráni. Pretože akonáhle sa pokúsiš uniknúť z háčika – Som vinný, zlý človek, nezaslúžil som si byť šťastný, atď. -, začína to bolieť, vôbec netušíš, odkiaľ tieto programy prichádzajú, a vidíš príčiny iba vo vrodených štruktúrach neláskavosti.

Cirkevné programy, ktoré ťa ovládajú

Ktoré programy presne do teba cirkev vkladá? Jeden program má za úlohu ovládať ťa. Keďže tvoja duša bola krstom vyhnaná na samotný okraj tvojho Ja, nedokáže viac plniť svoje úlohy. Namiesto duše preberajú tieto úlohy programy inštalované cirkvou. Takýmto programom je ego. To má teraz, namiesto duše kontrolu nad tvojim emocionálnym, mentálnym, kauzálnym a spirituálnym telom. Ovplyvňuje, kontroluje a riadi tvoje emócie, tvoj zmýšľanie a tvoje spirituálne napojenie.

Medzi ďalšie programy patria:

Program oddelenia od jednoty: Energeticky si manipulovaný programom oddelenia od jednoty, ktorý spôsobí, že sa cítiš oddelený od Boha, života a ostatných ľudí. Cítiš sa obmedzený a uzavretý a musíš sa chrániť pred útokmi zvonka.

Program dedičného hriechu: Energeticky si manipulovaný programom dedičného hriechu, ktorý tvrdí, že na tento svet prichádzaš zaťažený hriechom(-mi) a si vydaný na milosť pazúrom diabla. Obrovská vina, ktorej sa nedokážeš zbaviť, leží na tvojom srdci. Je vložená až do bunkovej pamäte.

Program viny: Energeticky si manipulovaný programom viny. Cítiš sa vinný. Inak ani nedokážeš myslieť. Si manipulovateľný cez tieto pocity viny. Rituálmi ako bitím sa v prsia so slovami: „Veľa som zhrešil … moja vina … moja vina … moja preveľká vina“, ktoré sa odriekajú počas každej katolíckej bohoslužby, sa tento program znovu aktivuje.

Program strachu: Energeticky si manipulovaný programom strachu. Takto kráčaš životom ako ochrnutý, ako s pritiahnutou ručnou brzdou.

Program kajúcnosti: Energeticky si manipulovaný programom kajúcnosti. Svojmu utrpeniu a svojej bolesti dáš zdanlivý zmysel tým, že svoj život obetuješ na upokojenie Boha. Takto však navždy ostaneš úbohou obeťou. A ďaleko od svojej sebazodpovednosti.

Program pochybnosti: Je ti odobraná istota večného dobra. Už si si nie istý, či ťa Boh má vôbec rád. Tento program presakuje aj do tvojho každodenného života a vzbudzuje v tebe mnohé pochybnosti: Robím tie správne veci? Som na správnej ceste? Robím niečo zle? Si neistý a hľadáš oporu v živote.

Tieto programy sú do teba vložené okrem iných krstom, a počas vyučovania náboženstva a na katechizme sú ustavične aktualizované. Všetky tieto programy pôsobia v tvojej aure ako implantáty alebo vírusy. A spotrebujú mnoho pamäťovej kapacity! Možno iba preto dokážeme používať iba približne desať percent nášho mozgového potenciálu…

Na svojich seminároch učím, ako tieto manipulácie rozpustiť v sebazodpovednosti.

Môžeš to vyskúšať. V meditatívnej polohe vyslov tento zámer:

„Ja … (meno), s mojim večným a božským vedomím, mám zámer odpojiť moje fyzické telo, moje éterické telo, moje astrálne telo, moje emocionálne telo, moje mentálne telo, moje kauzálne telo, moje spirituálne telo a všetky mne doposiaľ neznáme telá ako aj celú moju multidimenzionálnu bytosť od každej sviatosti krstu, ktorú som niekedy prijal(a), a rozpustiť tak na všetkých úrovniach s ňou spojené manipulácie, najmä znak kríža, pečať, záchytnú udičku, programy a v láske a vďačnosti ich transformovať v božskom zdroji. Teraz!“

Snaha ovládať svet

Cirkev je inštitúcia, ktorá sa už stáročia snaží ovládať svet. V tomto zmysle vydal pápež Bonifác VIII. v roku 1302 bulu Unam Sanctam (Jediná svätá). V nej vyhlásil, že všetky živé bytosti tejto planéty sú podriadené pápežovi:

„ďalej vyhlasujeme, hovoríme, stanovujeme a že všetky ľudské stvorenia úplne pre nevyhnutnosť spásy podliehajú Rímskemu veľkňazovi. [Preklad citácie prevzatý z https://cs.wikipedia.org/wiki/Unam_sanctam]

Takže pápež sa vyvolil za pána sveta a dodnes si tak nárokuje kontrolu nad celou planétou. V nasledujúcich storočiach nasledovali ďalšie tri pápežské dokumenty, ktoré bližšie definovali a celkovo upevnili nárok na nadvládu.

V roku 1455 pápež Mikuláš V. pápežskou bulou Romanus Pontifex nariadil, že novonarodené dieťa, podľa obchodného práva, je zbavené všetkých práv vlastníctva. To znamená, že všetkým ľuďom bezprostredne po ich narodení odriekol ich právo na skutočné vlastníctvo. Podľa tejto predstavy dom alebo pôda nepatrí človeku, ale Vatikánu. Príslušný človiečik má iba právo užívania, nič viac. A za toto užívanie platí trvalý poplatok, napríklad v podobe daní. (pozn. Alue: Toto je veliká pravda a jsem ráda, že zaznívá z vícero zdrojů!)

V roku 1481 pápež Sixtus IV. prostredníctvom buly Aeterni Regis (Veční králi) vydal nariadenie, že každé dieťa, podľa námorného kánonického práva, stráca aj právo na svoje telo. Dozvuk týchto búl sa ukazuje dodnes napríklad v štátom nariadených poručníckych opatrení v oblasti lekárstva, napríklad v nanútenej medicínskej terapii ťažko chorých detí proti vôli svojich rodičov, alebo povinnosť ich očkovania [pozri nedávny smutný príklad zo Slovenska].

V roku 1537 napokon pápež Pavol III. vydal dekrét, v ktorom rímskokatolícka cirkev, podľa talmudského zákona, vzniesla svoj nárok aj na dušu dieťaťa. Pánom blaha duše sa tak stal kňaz, a ten ho vykonáva najmä aktom krstu.

Ježiš a kňazi

To všetko dalo kňazom ohromnú moc! Úplne v rozpore so slovami Ježiša, ktorý odmietal vojnu, obetovanie zvierat a iné obety a drasticky ako nikto predtým zdvihol svoj hlas proti kňazom a teológom svojho národa. Označil kňazov za hadie plemeno, slepých vodcov a pokrytcov!

Chcel každému človeku priblížiť Božiu lásku, na čo netreba žiadnych kňazov ani žiaden kult. Naopak. Teológovia vedú ľudí podľa tvrdenia Ježiša na scestie a do záhuby (Matúš 23, 13).

Kto úprimne hľadá Boha, mal by ísť do „tichej izby“, povedal Ježiš počas svojej kázne na hore (Matúš 6, 5-13), kde každý môže hovoriť s Bohom, svojim nebeským otcom. Ľudia nepotrebujú farárov, pretože Boh žije v každej ľudskej bytosti, v každom zvierati, v každej rastline, v celej prírode.

Tento Boh slúži ľuďom, pomáha im, rozvinúť sa do autentických človiečikov. Je to Boh, ktorý nežiada, ale dáva, nesedí niekde „tam hore“, ale žije medzi nami. V nás.

Toto chápanie Boha je určite náročné na pochopenie. Cirkev predsa učí čistý opak. Človek má slúžiť Bohu a takisto aj jeho zástupcovi na zemi, pápežovi. Pretože on je ten, kto má podľa cirkevnej doktríny božskú moc a autoritu, on rozhoduje, čo je dobré a čo zlé a požaduje podriadenie.

Biblia však hovorí: „Ale Ježiš privolajúc si povedal: Viete, že kniežatá národov panujú nad nimi, a velikí medzi nimi prevádzajú nad nimi moc. „Nie tak bude medzi vami, ale ktokoľvek by chcel byť medzi vami velikým, bude vaším služobníkom; a ktokoľvek by chcel byť medzi vami prvým, bude vaším sluhom, ako ani Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých.“ (Matúš 20, 25-28).

Prečo cirkev nenaplnila tieto výzvy? Kedy cirkev začne slúžiť najvyššiemu blahu človeka? Nielen slovom, ale skutkami!

Veríš v malého boha?

Boh cirkvi je malý boh. Je to boh stvorený človekom. Biblia bola cielene zmanipulovaná, aby obraz Boha vyhovoval cirkevným zámerom. A tak nám bol predhodený pomstychtivý, trestajúci, žiarlivý, urazený a požadujúci boh, ktorý nemá s realitou nič spoločného. Aby sme sa napriek tomu cítili byť týmto bohom priťahovaní, tak nám tvrdia, že to všetko vraj robí iba z lásky. Skutočná láska je však bezpodmienečná.

• Nepotrebujeme učenie, ktoré tvrdí, že sme sa narodili v hriechu a vo vine.
• Nepotrebujeme kňazov, ktorí podkopali našu sebazodpovednosť.
• Nepotrebujeme cirkev, ktorá nás drží v zajatí svojho manipulačného systému.

Pretože:

• Nie si tu na zemi, aby si slúžil bohovi.
• Nie si tu na zemi, aby si si zaslúžil nebo.
• Nie si tu na zemi, aby si hľadal Vôľu Božiu a plnil ju.
• Nie si tu na zemi, aby si sa cez kríž a utrpenie naučil svoje lekcie.
• Nie si tu na zemi, aby si všetkým vyhovel.
• Nie si tu na zemi, aby si sa stal malý, závislý a nedôstojný.
• Nie si tu na zemi, aby si bol nešťastný.
• Nemusíš byť slepo poslušný.

Si tu na zemi, aby si viedol milujúci, radostný, vďačný a extatický život!

Pre tie osoby, ktoré v mene nesprávne pochopeného Boha potláčajú svoj vlastný život, má Ježiš tvrdé slová: Pozor, tieto osoby sú nebezpečné, pretože zdanlivo sú to príkladní ľudia, v skutočnosti sa podobajú „hrobom, obieleným vápnom, ktoré sa síce zvonku zdajú byť krásnymi, ale vnútri sú plné umrlčích kostí a každej nečistoty.“ (Matúš 23, 27) [preklad prevzatý z Roháčkovej Biblie]. Nábožný nie je ten, kto sa ukrýva za vieru, ale ten, kto uznáva a žije svoj život v jeho hojnosti.

Prišiel čas pustiť to

Aby bolo možné ďalej sa rozvíjať, je potrebné pustiť všetko, čo potláča a obmedzuje. Sedem sviatostí katolíckej cirkvi nie sú znakmi dobra, sú to nástroje moci a závislosti. Viera, že je potrebné mať sprostredkovateľa medzi človekom a Bohom, spočíva na viere, že medzi človekom a Bohom je priepasť, ktorú nemožno prekročiť vlastnými silami. To však nezodpovedá pravde. Ježiš potvrdil našu jednotu s Bohom a pomáha nám spomenúť si, kto v skutočnosti sme. Na to však nepotrebujeme Ježiša ako sprostredkovateľa.

Ježiš, ako každý iný majster, iba ukazuje cestu, otvára dvere. Cestu musíme absolvovať my sami. Nevkladajme preto zodpovednosť do druhých rúk. Prevezmime zodpovednosť za seba do vlastných rúk!

Zdroj: https://www.sein.de/wie-die-kirche-durch-macht-manipuliert/

Preklad z nemčiny ďurino, október 2015

Komentár:

Viem, že existujú zápisy o každom jednotlivcovi, a krst je jedným z takýchto zápisov. Kto vie, ten takýto zápis dokáže zmerať. A tiež ho odstrániť.

Takýto zápis môže poznačiť život človeka a jeho potomkov na niekoľko generácií. Môže byť pozitívny, ale aj negatívny. Môže aj zabiť. Kto je skeptik, nech si dohľadá, ako skončil napr. Ariel Šaron.

Je azda iba jeden spolok, ktorý si vešia na stenu ulovenú zverinu. Sú to poľovníci. Nazývajú to… TROFEJ.

zdroj: http://www.auria.sk/blog/manipulacne-programy-cirkvi