Aluška.org: Věděním ke svobodě

Že jsou ,,chyby v matrixu“ skutečný jev, už je celkem známá věc. Lidem se náhodou stávají opravdu bizarní věci, jako cesta autem, která by normálně trvala 2 hodiny, najednou zabrala jenom 30 minut. Nebo zaslechnete či zahlédnete sami sebe na místě, kde obvykle býváte. Nebo se vám na chvilku sekne odraz v zrcadle… Tyto a podobné jevy už byly mnohokrát popsány. Dnes vám nabízím velice zajímavý zážitek právě na téma cestování v čase, který mi poslal čtenář. Cestu v čase lze zažít i takto náhodně.

Môj dlhoročný kolega z práce, ktorý je už 2 roky na dôchodku, mi rozprával za dobu 14 rokov niekoľkokrát príbech, na ktorý nikdy nezabudnem. Raz som mu povedal, že škoda, že nie je môj otec. Je to veľmi výnimočná osoba.

Veľmi rád chodí na pivo. A v ten večer sa vracal domov s kolegom. A áno, mali vypite, ale neboli opitý.
Mínali skupinu budov, kde v jednej z nich bola niekedy krčma, ale už roky rokúce bol ten komplex zatvorený. Ale v ten večer ako prechádzali okolo, tak si obaja všimli, že škárou pod dverami bolo vidieť svetlo.

Že paráda! Znovu to otvorili! Tak vošli dnu.
Prechadzalo sa dlhou chodbou. Až došli k baru, tak si povedali, že to vyzerá hrozne zanedbané. Stary nábytok, zariadenie. Jedna stará dobová lampa na strope. Velke šero v miestnosti.

Výčapný bol oblečený ako mäsiar so starou a hrozne špinavou zásterkou a košeľou. V miestnosti bola ako hosť iba jedna osoba. Asi chlap. Sedel úplne v rohu miestnosti.
Mal na sebe nejaký dlhý starý kabát a také niečo ako širak na hlave. Hlavu mal celý čas sklonenu dole a vôbec ju za ten čas nezdvihol. Takže mu nevideli do tváre.

Hrozne tam smrdelo. Zatuchnuto. Ale čo tam po tom. Daju si pivo a pôjdu.
Pivo im čapoval z nejakej dobovej pípy. No a poháre boli tiež ako z historickej rozpravky.

Neriešili to až do chvíle, keď si odpili z piva. Vypľuvli ten dúšok nazad do pohára. Že to bola tak odporná chuť, čo aj zvýšeným hlasom ohukli výčapneho, že čo za sajrajt čapuje.
Len na nich pozeral a nič neodpovedal. Hneď vytiahli peniaze, že zaplatia tú močovku a pôjdu.
Na to im odvetil, že to je na podnik.
Odišli.

Po nejakom čase sa o tom môj kolega zmienil v nejak partií pri pive, že zas otvorili podnik xy a že to bolo hrozne pod úroveň a podobne. Na to mu kolegovia povedali, že tam nemohli v ten večer byť, pretože je to stále zatvorené a nachystané na demoliciu.

Hocikedy sme sa vrátili k tomuto zážitku, tak stále mi ho opísal presne s tými istými detailami. Nemal dôvod si to vymyslieť.

připravila © www.aluska.org 2021