Primula – Šťastie….

22.7.2012 v Čtenáři 6

Toto zamyšlení mi poslala Primule, více jejích inspirativních dopisů najdete také v rubrice ,,Dopisy čtenářů“.

Šťastie …

Čo je šťastie?
Si šťastný, keď cítiš lásku, porozumenie, záujem druhého o teba, pomoc, podanie rúk pri hre – pri živote.
Život je taká hra. Na šťastie alebo nešťastie. Vyber si nešťastie … Budeš žiť, ano, aj toto je život a treba si prejsť aj týmto a všetkým, čo s tým súvisí. Je to dôležité a treba si “nešťastie vychutnať” do špiku kostí.
Byť za to vďačný, Ano, vďačný… Prečo?

Pretože aj toto je život, vy žijete. To si treba uvedomiť aj vo chvíľach smútku a pocitov nešťastia. Je to život a vy sa máte, ak chcete, odraziť odo dna, prekonať sám seba, poučiť sa z toho všetkého a neuzatvárať sa do seba. Na obdobie nezdarov sa spomína, tak isto ako aj na to dobré v živote. Nie je na tom nič zlé! Aj toto bol život, aj vtedy ste žili, treba z toho len “vykorčulovať” a vážiť si sám seba za to, že ste to zvládli, ako ste zvládli.

Nič nie je zlé a nič nie je dobré. Naučte sa to všetko brať ako hru – život je taká hra …
Raz ste hore, raz ste dole. Nemôže byť stále zamračené, pretože aj po najväčšej búrke života, opäť raz vyjde slnko a to vás svojimi lúčmi zahreje.
Ide o to, že pocit nešťastia vás nemá zastaviť, nemá vás “príliš” dlho zdržovať od života …


Od skutočného života / nie toho v televízii, nie toho v knihách a románoch, nie toho v kine – toto všetko je skvelé a úžasné, pokiaľ to nepreháňate a nezameníte za skutočný život/.
Život sa žije, sú to skúsenosti, vlástné prežité skúsenosti, to, že ho pocítite na vlastnej koži – aj dobré aj zlé …

Život sa žije s ľuďmi a pre ľudí. Aká silná je táto veta… Koľko má možností … Je ich neskutočne veľa …
Môžete žiť sami so sebou, stále nad niečím špekulovať – mám urobiť to? Alebo toto? Čo asi bude najlepšie? Čo je
správne? Nerozmýšľajte a neposudzujte svoje kroky, všetko je správne, vy sa učíte a zároveň žijete, idete
stále ďalej …

Alebo… Budete žiť s ľuďmi a pre ľudí … Nech sú akí sú, každý sme iní … Každý je originál a každý je úžasný, taký aký je … Neposudzujte a nerozmýšľajte nad krokmi iných ľudí, všetko čo robia je správne, aj oni žijú. Spolu s vami …
Každý človek nerobí nič iné, len sa snaží žiť … Ano, žiť … Záleží však na ňom ako život berie a potom môže plávať životom “lahko ako vánok” rozdávajúci lásku a šťastie alebo “ťažko ako skala” rozdávajúca utrpenie a nešťastie…

Chcú byť ľudia šťastní? Ano, chú byť …
Len vo chvíľach smútku a nešťastia potrebujú záujem tých, ktorí sú šťastní a sú ochotní pomôcť … A to sa dá rôznymi spôsobmi, bez toho, aby ste niekomu rozkazovali, čo má a nemá robiť…

Ak má niekto záujem, tak ten druhý by ho nemal odmietať. Mal by prijať všetko, čo mu chce druhý dať, hoci by to bola len maličkosť. Aj tú maličkosť si treba vážiť – aj to je záujem a pomoc a šťastie.
Ten “nešťastný” sa potom sám rozhodne, ako naloží so svojím životom. Ano, sám, jedine tak to má zmysel a potrebný účinok. Ale to neznamená, že má byť sám…
Toto si ľudia vytvorili sami, prílišným rozmýšľaním / egom /. Nie, nikto nemá byť sám / pokiaľ sa tak nerozhodne / …
Každý má byť sám sebou a to medzi všetkými a spolu s nimi …
Majú tvoriť spoločne a neoddelovať sa jeden od druhého a páliť za sebou mosty, nechcieť vytvoriť nové, namiesto tých zbúraných … Všetko sa dá obnoviť, ak sa ľudia majú radi… Nič nie je nemožné a nič nie je natrvalo ukončené. Všetky nedorozumenia sa dajú napraviť a vytvoriť namiesto nich porozumenia …
Pretože, ak nechcete vytvárať mosty, spolupráca sa nedá nadviazať a budú chodiť po svete ľudia oddelení od seba:

“šťastní” versus “nešťastní” …
Je to o spolupráci, je to o živote, je to o rešpekte, je to o tom, byť sám sebou medzi a spoločne s ostatnými, je to o pravde, o rozdávaní …

Takže, čo je podľa mňa šťastie?
Už sa toho napísalo mnoho šťastných kníh s dobrým koncom, natočilo sa veľa filmov, zložilo sa mnoho piesní o šťastí, mnoho básní o šťastí … / teória, ale potrebná teória, na základe ktorej sa máte posunúť o krôčik ďalej /
Šťastie a nešťastie tvorí dokopy život. Aký chcete mať svoj život?

Chcete byť šťastní? Chcete…
Len sa pre to rozhodnite a urobte pre to maximum. Snažte sa …
Robte si radosť sebe aj druhým každý deň a neustále – pochopením a spoluprácou, inak to nejde…
Ak budem stále hovoriť o nešťastí, ak budem vidieť len to zlé, čo sa tým zmení ??? Pomôžem tým, ktorí trpia a nezvládajú svoj život? Ano, aj toto je prospešné a veľmi dôležité: informovať a to predovšetkým pravdivo… Hovoriť pravdu,
neprikrášlenú a skutočnú, holú pravdu, zlú realitu života. Ale netreba sa v tom utopiť a netreba si z toho spraviť
mániu a preháňať. Všetkého veľa škodí… To všetko, čo sa deje, to zlé, má svoju príčinu… A aj sa to spravodlivo vyrieši…

Ja sa však pýtam, prečo?
Prečo mám stále hovoriť o tom negatívnom? Čo tým podporím? Nešťastie, zmätok, strach o život, nespokojnosť a vytváram znovu zlo …
Čo tak vytvoriť dobro? Ako…Spoluprácou tých, ktorí sú dostatočne silní a šťastní a snažia sa o lepšiu budúcnosť pre všetkých …
Čo je to šťastie? Je to radosť zo života, je to podpora dobrého v každom z nás, je to pochopenie a neodsudzovanie, je to byť šťastní v nešťastí.

Vy všetci, čo toto čítate, vidíte čo sa všade vo svete deje. Ste z toho zúfalí, ste z toho nešťastní, niektorým je to jedno, niektorí o ničom ani nevedia … Každý sme iný, ale to neznamená, že každý nehľadá to isté, a že sa máme od seba vzďaľovať a nechápať jeden druhého. My sa máme približovať a spolupracovať, pretože chceme byť šťastní a milovaní. Spolu a nie každý zvlášť…

Spolu ako rodina, jedna veľká rodina …
A v rodine si jeden druhému predsa pomáha, dávajú si lásku, pochopenie, súcit, rešpektujú jeden druhého takého aký je, spolupracujú v dobrom aj v zlom, nepália mosty, a keď ich aj spália, tak vytvoria nový a lepší, aby zachovali rodinu.

Takže, čo je to šťastie?
Každý si pod týmto slovom predstavuje niečo iné. Každý chce niečo iné. To je v poriadku, tak to má byť a netreba nikoho presviedčať, keď chce napr. auto a vilu, alebo dostatok peňazí. Je to jeho pocit šťastia, on sa tak rozhodol, treba ho rešpektovať, ale neposudzovať. Nesúďte nikoho, tešte sa spolu s ním… Prešiel si dlhú cestu, kým sa k tomu dopracoval.
Skutočné šťastie sa nedá kúpiť, nedá sa ničím zaplatiť. Je to pocit vo vnútri – niektorí vedia, čo týmto myslím – a práve
tento pocit, každý hľadá a nedá sa ničím nahradiť… A kto sa nevzdá, ten ho nakoniec nájde … Aj toto je veľmi dlhá cesta, kto sa raz na ňu dá, kto vykročí, toho nejaká skúška či lekcia neodradí od cieľa. Cieľ sa stále posúva, a cesta nikdy nekončí. Všetko je to život. Raz ste hore, raz ste dole.
Môžete ho vnímať ako nešťastný človek, alebo ako šťastný človek. V konečnom dôsledku je to to isté, pretože je to stále o tom istom. Tá podstata je život. A záleží na každom, ako ho chce vnímať.

Buď ho nešťastie zrazí k zemi, už sa viac nepostaví, alebo sa z neho stane “bojovník” /sám so sebou – sám seba vyhecuje k lepšiemu / a postaví sa.
Ide ďalej a po ceste zbiera cenné skúsenosti, ktoré z neho nakoniec spravia toho dobrého a šťastného človeka.

A potom sa buď rozhodne takto žiť sám, s nikým nevytvoriť most – spoluprácu, alebo vytvorí spolu s ostatnými “šťastnými” ten dlho očakávaný “lepší svet” a “šťastný život” v ňom. A toto všetko nikdy nekončí. Učíte sa a rastiete neustále. Vždy sa pokračuje, život je neustála zmena a pohyb. Nič neostáva na mieste. Jeden ovplyvňuje druhého, spolu ovplyvnia skupinu, táto skupina ovplyvní národ, národ ovplyvní svetadie, potom celú Zem a Zem ovplyvní planéty naokolo… atď.
Tak isto ako vaše názory a presvedčenia sa neustále menia, podľa toho ako “rastiete”, tak isto sa mení a “rastie” spolu s vami všetko vo vašom okolí.

Takže, šťastný alebo nešťastný?
Byť či nebyť?
Súťažiť alebo spolupracovať?
Otvoriť sa alebo uzavrieť do seba?
Život alebo sny o živote?
Ruža alebo burina?
Keby sa ruža nazvala burinou,vždy by voňala rovnako …
Nech by si v živote zažil hocičo, vždy budeš stále žiť a tvoriť …
Rozhodni sa sám, ako? Všetko je život, všetko je rast, tá podstata je však život v šťastí a láske, s úsmevom na perách…
Tá podstata je žiť, nie sám, ale spoločne s ostatnými … S pochopením, nemanipulovaním a s rešpektom a úctou ku každému a všetkému …
Život si treba nadovšetko vážiť a ctiť…
Vy žijete – toto je tá podstata – toto je to šťastie podľa mňa …

Helena Elisabeth Makýšová

Kam dál:

Otevřít rubriku ,,Dopisy čtenářů”: Zde

Další obrazy od Seliny Fenech najdete ZDE

Máte otázku? Ptejte se do ►Mailu◄

• Líbí se vám tyto stránky? Doporučte přátelům adresu https://aluska.org/

Komentáře

Ikona diskutujiciho deyf 2012-07-22 11:55:00 Odpovědět
Ikona diskutujiciho
sipka

hmmm moudrá slova …

Ikona diskutujiciho Lenka 2012-07-23 17:24:00 Odpovědět
Ikona diskutujiciho
sipka

Hezké 🙂

Ikona diskutujiciho Ava 2012-07-24 12:43:00 Odpovědět
Ikona diskutujiciho
sipka

[2]: Ahoj, vidím ten příspěvek asi jinak než ty, podnětné, jasné vzkazy lidi naopak oslovují stále víc, aspoň se mi zdá, na podobnou lyrickou vatu s dvacítkou řečnických otazníků už schází čas.. Jsi ta Lenka, co poslala Alušce anděla do soutěže? Pokud ano, maluj dál, držím palce

Ikona diskutujiciho Primula 2012-07-24 14:46:00 Odpovědět
Ikona diskutujiciho
sipka

Milá Alue, ďakujem za uverejnenie, a pekné slová na začiatku. Chcem ti povedať, že ty si mojou inšpiráciou.

Ikona diskutujiciho BP 2012-07-25 14:41:00 Odpovědět
Ikona diskutujiciho
sipka

Pro Primuli:Tvuj clanek se mi MOC libil. Skoda, ze je na nej malo odezvy.Je dost dlouhy, me to ale nevadilo.Se slovenstinou jsem se musela trochu poprat i presto, ze jsem vlastne napul slovenka, napul ceska, ale jsem 22 let provdana za nemce a bydlim 10 let v Rakousku. Nechces psat knizky ?

Ikona diskutujiciho Lin 2012-08-03 21:51:00 Odpovědět
Ikona diskutujiciho
sipka

Aj keby sa ruža nazvala burinou, stále by voňala rovnako- očarujúca vetička 🙂

Nový komentář

Ikona moderatora

Moderovaná diskuze: Příspěvky se zveřejňují s časovou prodlevou. Pro účast v diskuzi je třeba, aby byl váš komentář v souladu s obecnými pravidly slušného chování a podmínkami používání stránek