Centrum Bhakti Marga v Německu je přehlídka temné symboliky. Swami Vishwananda rozdává následovníkům sušené lejno!

20.11.2019 v Zprávy 4

Slovenský autor Mário Oláh zveřejnil svou osobní zkušenost s návštěvou duchovního centra v Německu, které vede kontroverzní guru Sri Swami Vishwananda. Už před lety se o něm provalilo, že znásilňuje své následovníky, zejména mladé pěkné muže a přesto jeho centrum působí dodnes a stále má dostatek oveček. To, co zde Mário zažil, je naprosto neuvěřitelné. Nutno dodat, že Mário je jeden z mála autorů u nás, který když už něco napíše, tak skutečně ví o čem mluví. Právě od něj pochází například série ,,Kdo je doopravy Ježíš Kristus? Lidstvo neví, k čemu se modlí!” (tady je i 2. a 3. díl), nebo šestidílný seriál Saturn v okultní symbolice. Právě zkušenost někoho, kdo se vyzná v symbolice a temných božstvech, je o to více pikantní a jeho vyprávění ani nepotřebuje dovysvětlující poznámky, protože je Mário už napsal sám.



S kamarátom Maerekom som sa nedávno rozhodol, že si urobíme “spirituálny” a poznávací výlet do ašramu satgurua Swámího Vishwanandy v nemeckom Springene.

Piatok – 17.6.2016
Dnes nastal deň, kedy sme sa vybrali autom do Nemecka na tzv. Daršan – požehnanie od satgurua menom Šrí Swámí Vishwananda. Vishwananda je považovaný za osvieteného duchovného majstra, ktorý založil hnutie Bhakti Marga, tzv. Cestu oddanosti. Tento guru, resp. satguru (akýsi vrcholný guru, pravý guru), ktorý sa narodil na ostrove Maurícius, cestuje po svete a má predávať posolstvo všeobecnej Božskej lásky, pričom tak má meniť životy tisícok stratených ľudských bytostí. Údajne pôsobí aj ako kresťanský biskup a kresťanstvo hrá podľa neho dôležitú úlohu pre vývoj ľudstva.
Slovo Daršan znamená “vidieť” alebo “pozrieť sa” na Božstvo alebo duchovného majstra, ktorý dáva požehnanie. Duchovný majster či guru má podľa všetkého vyžarovať Božskú lásku, má prebudiť naše vlastné vnútorné Svetlo a Lásku, ktorá drieme v našich srdciach. Program Daršanu zahŕňa náboženskú hudbu a spevy z najrôznejších tradícií, inšpiratívne prednesy a požehnanie. Po požehnaní guru venuje každej ľudskej duši darček v podobe bonbónu reprezentujúceho sladkosť Božstva, vibhuti – liečivý posvätný popol symbolizujúci čistotu Ja a spaľujúci všetko nepodstatné, ktorý sa môže piť zmiešaný s vodou alebo sa prikladá na telo či na čelo pri meditácii, a okvetný lístok reprezentujúci krásu a pokoru ega.

Šrí Swámí Vishwananda

Vstal som skoro ráno o 4:20, rýchlo si skontroloval všetky veci, ktoré som si mal vziať so sebou a vyrazil na miesto určené na spoločné stretnutie v Zerethe. Našu posádku tvoril môj kamarát Maerek, šofér Semester, mladík Paete a samozrejme ja. Semester, starší muž, bol vysokoškolským učiteľom s titulom ‘philosophiae doctor’ (PhD.), ktorý prednášal psychológiu na rôznych uznávaných slovenských univerzitách; zaujíma sa o nemainstreamové dianie vo svete; povedal nám, že už nikdy nechce pracovať, pretože to tak vnútorne cíti; trochu mi výzorom pripomína rakúskeho herca Christopha Waltza. Paete je mladý chlapík, ktorý sa k “duchovnu” dostal asi len pred dvomi týždňami a ktorý je dosť zaťažený na ženy. Maerek je môj šťastne nezamestnaný, o viac ako desať rokov starší kamarát, ktorý sa vydal na kľukatú cestu duchovného osvietenia.
Na parkovisko som prišiel ako prvý, všetci ostatní meškali. Ako posledný prišiel Paete a to ladnou chôdzou, čo Semestra dosť štvalo, pretože šoféroval a mal na presný čas dohodnuté stretnutie s posádkou ďalšieho auta, ktoré malo ísť na Daršan do Nemecka s nami. V Nemecku sme sa mali stretnúť so zvyšnými účastníkmi Daršanu zo Slovenska, ktorými bolo niekoľko mladých dievčat. Predpokladám, že Paeteovým hlavným zámerom nebol ani tak Daršan, ale skôr možnosť lepšie spoznať práve toto dievčenské obecenstvo.
Vyrazili sme v miernej nervozite zo Semestrovej strany o dvadsať minút neskôr ako bolo v pláne, a to najskôr do Istropolisu. Na benzínovej pumpe sme sa stretli s posádkou, ktorú tvorili traja ľudia – Usheel, Sheevaraz a Užganda. Usheel je sedemnásťročný “osvietený” chlapec, Sheevaraz a Užganda sú alternatívni ľudia, ktorí sa blížia ku strednému veku (alebo v ňom už sú).
Po uvítaní sa sme konečne vyrazili. Semester s Paeteom pustili hudobné cd, ktoré zahŕňalo piesne o Swámím Vishwanandovi, ktorý Daršan poriadal. Hudbu, ktorá Vishwanandu oslavovala, sme počúvali prakticky celú cestu. Cestovali sme cez Rakúsko a mali sme niekoľko prestávok. Semester cestou trochu kritizoval spôsob duchovnej činnosti svojho priateľa Karmu, v ktorej zarábanie peňazí hrá priveľkú úlohu, možno väčšiu, ako duchovná cesta vyžaduje. Karma je vraj nešťastný, pretože mu Vishwananda doteraz nedaroval zlatý prsteň, ktorý vie údajne pomocou svojich magických schopností zmaterializovať. Semester sa s Paeteom zhodol, že guruovia sú schopní materializovať predmety zo vzduchu, pričom je dokázané, že guruovia sú v tomto béčkoví eskamotéri. Semester vysvetľoval, ako Vishwananda neschválil Karmovi používanie oficiálneho názvu hnutia Bhakti Marga pri jeho obchodnej činnosti. Cesta nebola problémová, až na hudbu, ktorá bola celkom vlezlá a otravná.



Okolo štvrtej poobede, po takmer tisíc kilometroch cesty, sme prišli do nemeckej dedinky vedľa Springenu, kde sme sa ubytovali v rodinnom dome (volajme ho ubytovňa), ktorý sme si prenajali. S Maerekom som dostal izbu pre dvoch na hornom poschodí. V dome už boli ubytované naše tri spolubývajúce dievčatá. Dom obývala iba slovenská posádka. Duchovná šialenosť sa mohla začať. Keď sme sa všetci takto spolu v dome stretli, ženy si začali pospevovať pesničky o Vishwanandovi. Užganda, ktorá vie celkom slušne spievať, vzala klasickú gitaru, ktorú priniesla zo Slovenska so sebou a oddávala sa pôžitku z hrania piesní o satguruovi. Vishwanandovi nadšenci si kreslili na čelá znamenie tilak – Šivovo tretie oko (ktoré však pripomína mužský pohlavný úd, čím podľa mňa aj je), čo je akási tradícia v indickom náboženstve a v rámci Daršanu sa používa tiež.

Po ubytovaní sa sme vyrazili do ašramu. Ašram je všeobecne náboženský útulok združujúci ľudí určitého vyznania, zväčša či možno výlučne hinduizmu, venujúcich sa rozjímaniu. V tomto prípade je to budova, ktorá predtým pravdepodobne slúžila ako hotelové zariadenie. Je umiestnená v krásnom prírodnom prostredí.
Vstupnú časť ašramu tvoria dva stĺpy, ktoré sú ozdobené sochami božstiev. Na pravom stĺpe je vytesaná socha Hanumána, napoly človeka a napoly opice, ktorý je podľa niektorých hinduistických prameňov vtelením boha Šivy a pomocníkom indického princa Rámu, a rôzne podoby hinduistickej bohyne, asi bohyne bohatstva Lakšmí. Na ľavom stĺpe je vytesaná socha zlovestnej fúzatej postavy, predpokladám že vodcu rakšásov (démonov) Rávanu, nepriateľa hrdinu Rámu, ktorý uniesol Rámovu družku a chcel si ju násilím vziať za ženu, a takisto podoby hinduistickej bohyne (pravdepodobne opäť Lakšmí).


Tieto dva stĺpy sú utvorené v zmysle tradičného okultného učenia, kde máme jeden stĺp reprezentujúci svetlo a jeden stĺp predstavujúci temnotu. Na streche pri vstupe do ašrámu sa týči hinduistický boh Višnu – božský udržiavateľ či vyvažovateľ, ktorého vtelením je Kršna – zvrchovaný Boh či Bohočlovek, ktorý je predmetom uctievania v Bhakti Marge spolu s uctievaním satgurua Vishwanandy.


Vo vstupnej hale sa nachádza recepcia, Bhakti Marga obchod so suvenírmi, veľká socha Kršnu s fotografiou satgurua Vishwanandu položenou v jeho lone, nástenné maľby s tématikou Kršnu a iných významných božstiev a obchod s relatívne drahým občerstvením, v ktorom sa platí špeciálnou platobnou kartou, ktorú si človek musí vybrať z bankomatu umiestnenom v hale. Platobná karta sa dá dobyť iba raz. Keď sa kredit vyčerpá, musí sa odovzdať naspäť do bankomatu a človek si musí znovu vybaviť novú platobnú kartu.
S Maerekom som sa trochu motal v budove. Vybavili sme si registráciu na Daršan, ktorá bola rýchla a bezkonfliktná. Narazili sme na tamojšieho sprievodčíka s tlupou ľudí, ktorý nás pozýval k pridaniu sa k jeho skupine, ktorej ukazoval ašram a vysvetľoval jej, čo a ako.

Daršan začínal o šiestej hodine večer v miestnosti na to určenej. Posadili sme sa trochu ďalej od ústredného trónu satgurua Vishwanandu, aby sme neboli príliš nápadní.
Ostatní členovia nášho slovenského týmu sedeli inde, väčšinou vpredu. Ako jediný som bol odený celý v čiernom. Maerek mal na sebe tričko s červeným diablikom. Väčšina ľudí nosila výstredné oblečky v indickom štýle. Ľudia, ktorí prichádzali do sály, kde sa Daršan konal, sa dotkli zeme a následne hrudi, čím symbolizovali okultný princíp “ako dolu tak aj hore”. Niektorí sa tu vkuse klaňali.
Daršan začal zadaním inštrukcií, ktoré boli podávané v dvoch jazykoch – v angličtine a v nemčine, o tom, ako bude udalosť prebiehať a o pravidlách správania sa pri duchovnom majstrovi. Nasledovala hlasná hudba, pri ktorej sa ľudia rôznych národností mali odviazať. Boli tu ľudia z Nemecka, zo Slovenska, z Česka, Talianska, Švajčiarska, Veľkej Británie a iných krajín. Ľudia sa pomaly uvoľňovali, tlieskali, niektorí tancovali a vzývali ducha veľkého gurua.
Asi po trištvrte hodine od začatia Daršanu prišiel Vishwananda konečne do sály. Ľudia sa mu klaňali a obdivovali jeho veľkoleposť. Mal na sebe oblečený majestátny tyrkysový háv. Posadil sa na trón, ktorý bol vyvýšený nad úroveň miest určených pre obyčajných smrteľníkov. Guru sa trochu popozeral po sále a začal spievať piesne. Ľudia sa k jeho spevu pridávali a umocnili atmosféru tejto slávnosti.
Po odbavení piesní začali ku guruovi prichádzať najskôr matky s deťmi a ľudia so zdravotnými problémami. Niektoré deti sa gurua báli a plakali od strachu. Iní ľudia plakali od šťastia, že videli Kršnovho avatára. Guru vždy priložil človekovi pravú ruku na korunnú čakru a dlho mu bez žmurkania pozeral do očí. Človek sa mal pozerať guruovi taktiež do očí. Tento akt je považovaný za očistný proces a naplnenie guruovou Božskou láskou. Guru často robil hollywoodsky úsmev a s prítomnými ľuďmi veselo vtipkoval.
Keď sa zdalo, že sú všetky prítomné matky s deťmi a ľudia so zdravotnými komplikáciami vybavení, prekĺzol som s Maerekom do kľačiaceho čakajúceho davu. Príchod ku guruovi spočíval v tom, že ľudia sedeli na kolenách, po ktorých sa plazili až pred neho. Potom sa postavili a pristúpili ku guruovi. Maerek najskôr odmietal dodržiavať takýto predpísaný postup, ktorý považoval za ponižujúci, ale napokon s tým súhlasil a podrobil sa.
Keď som sa dostal na radu, podišiel som pred gurua, ktorý sedel na mohutnom tróne pre Vyvolených, chytil mi pravou rukou hlavu a dlho sme sa pozerali navzájom do očí. Jeho oči boli tmavé až démonicky temné. Po chvíli som sa dostal do akéhosi tranzu a dostal som z gurua strach. Prijal som od neho asi Božiu lásku vyvolávajúcu bázeň. Keď ma “očistil”, spýtal sa ma, ako sa volám a odkiaľ pochádzam. Rozhovor bol trochu chaotický a vypadalo to, že sa nevieme poriadne dorozumieť. Guru nevedel, kde sa nachádza Slovensko, ktoré je kúsok od Nemecka. Vishwananda mi podal do ruky cukrík, okvetný lístok a vibhuti (biely prášok v sáčiku pripomínajúci heroín) a rozlúčil sa so mnou. Chvíľu po mne šiel ku guruovi Maerek, ktorého sa guru spýtal, či je tiež zo Slovenska. Maerek mi po svojom očistení povedal, že mal pocit, že sa mu guru skutočne pozerá do duše.
Po našom požehnaní sme sa šli najesť a na chvíľu sme vybehli von. Keď sme sa vrátili, program Daršanu bol v plnom prúde. Pozvaní ľudia z priameho guruovho okolia hovorili svoje životné príbehy, ktoré zažili s touto božskou bytosťou. Bolo to teatrálne a ľudí v sále to muselo silno dojať. Hrala tu živá hudba, ktorá oslavovala nášho gurua a rôzne indické božstvá.
Keď som mal už s Maerekom pocit, že by sme chceli ísť do ubytovacieho domu prespať sa, odišli sme. To už bolo po pol jedenástej večer. Ostatní tam zostali a sledovali udalosť až do konca, teda približne do polnoci. Keď zvyšní spolubývajúci prišli naspäť do ubytovne, robili obrovský hluk – vraj ani nevedeli, že som už s Maerekom spal v izbe.



Sobota – 18.6.2016
Užganda – Vishwanandova oddaná fanynka, staršia vychrtlá žena a rozvedená matka troch detí, ktorá vyzerá ako čarodejnica ulietavajúca na LSD, mne a Maerekovi ráno rozprávala, ako ju uctievanie Vishwanandu duchovne prebudilo a zošťastnilo. Považuje to za najdôležitejší krok vo svojom živote.
V kuchyni sme zistili, že máme dve nové spolubývajúce – akési dievča s dredmi, ktorá vie rozprávať po taliansky a zrejme má talianske korene, a dievča, ktoré sa venuje muzikoterapii. Pri raňajkách nám Semester rozprával, ako sa stretol so šamanmi z celého sveta, ale predovšetkým s mestskými čarodejníkmi – napríklad so šamanmi z Ameriky, Sibíru, Nepálu a podobne. Semester vďaka rôznych životným skúsenostiam považuje Vishwanandu za najvyššiu božskú inkarnáciu, najväčšieho duchovného učiteľa na svete. Vravel nám, že v zime tohto roku chce vycestovať do Ekvádoru za akýmsi prírodným šamanom, tak sme sa ho zo zvedavosti spýtali, či by sme sa nemohli k nemu pridať. Maereka táto predstava dojala, pretože väčšmi inklinuje k prírodnému šamanizmu. Semester povedal, že musí šamanovi napísať správu, a ten sa vraj na nás naladí (stačia mu na to iba naše mená) a na základe toho sa rozhodne, či nás tam chce alebo nie.
Po raňajkách, cestou do ašramu mne a Maerekovi Semester predkladal svoj ‘ezoterický’ pohľad na svet. Ten je veľmi ovplyvnený učením gurua Swámího Vishwanandu. Po vypočutí jeho dosť extravagantnej životnej teórie by som s mnohými vecami nesúhlasil a mám na ne jednoducho iný pohľad. Možno viac triezvy a racionálny, ale proste iný. Napríklad Semester považuje šamanizmus čisto za liečiteľskú záležitosť, zatiaľ čo guruizmus je podľa neho o duchovnej ceste. Všimol som si, že si zakladá dosť na slovách ako Boh a duchovno. O láske vraví, že ak sa človek zaľúbi do partnera či partnerky, stráca vraj ego, pretože sa celá jeho pozornosť orientuje na partnera a nie na seba. To je dosť kontroverzné tvrdenie. Súhlasím však s myšlienkou, že keď chce človek niečo podniknúť, musí mať stanovený vedomý zámer, ktorý mu pomôže svoje snaženie dosiahnuť.

V ašrame sú sväté miestnosti, v ktorých sa nachádza množstvo hinduistických a kresťanských relikvií majúcich nevyčísliteľnú hodnotu. Je tam akási posvätná, zrejme kresťanská truhla, pod ktorú si ľudia ľahínajú s domnienkou, že sa stanú vyliečenými zo všetkých chorôb. Na jednom obraze v miestnosti s relikviami je zobrazená iluminátska pyramída s okom boha Saturna. Na inom obraze v inej časti budovy je zobrazený guru Vishwananda s rôznymi božstvami a planétou Saturn, ktorá božstvám vládne, respektíve ich reprezentuje. Guru si musel nahrabať nejaké tie ‘milióny’, aby si mohol dovoliť vzácne náboženské relikvie obstarať.


Po materialistickej stránke je ašram úžasné miesto. Všade sú vystavené sochy a obrazy bohov a rôzne artefakty. Bohovia sú vyobrazení skutočne na každom kroku, najmä Kršna a Šiva. Sem-tam je možné naraziť na niekoľkorukú indickú bohyňu Lakšmí či slonieho boha Ganéšu. Ľudia sa týmto božstvám klaňajú, modlia sa k nim a odovzdávajú im svoju životnú energiu. Symbolika dvoch stĺpov pri vstupe so sochou hinduistického boha na streche nad nimi odkazuje na planétu Saturn. Ašram prekypuje démonickou krásou. Na veľa obrazoch je namaľovaný samotný guru Swámí Vishwananda.

S Maerekom som sa bol zo zvedavosti pozrieť v ašramovom Bhakti Marga obchode, kde je možné si napríklad kúpiť nie zrovna lacné predmety s Vishwanandovou podobou. Dokonca je možné kúpiť si Vishwanandovu šľapaj.

Babajiho jeskyně

Navštívili sme tzv. Babajiho jaskyňu. Babaji je údajným duchovným učiteľom Vishwanandy.
Má to byť bytosť z vyššej dimenzie, ktorá s ním od detstva komunikuje. Babajiho jaskyňa je temná miestnosť, v ktorej ľudia sedia v jogovej pozícii na zemi či na stoličkách, meditujú pred Babajiho sochou a klaňajú sa jej. Spolu s “Babajim” je tu umiestnená socha hinduistického boha, fontánka a iné relikvie.

Väčšinou som trávil čas iba s Maerekom. Ostatní mali svoje plány a robili svoje činnosti. Jedlo bolo výborné. Drahší vegetariánsky obed nemal chybu.
Keď sme sa prechádzali po vonku, narazili sme na jednu našu šialenú spolubývajúcu menom Myrká. Myrká, chudá vyšinutá blondínka, pracuje ako kaderníčka a vo voľnom čase sa venuje fotografovaniu. Urobila nám pár fotozáberov. Chcela, aby sme s ňou počkali pred ašramom na gurua, ktorý mal čoskoro doraziť na sobotný Daršan. Myrká nám rozprávala, ako sa dostala k Vishwanandovi a už sa jeho vplyvu nezbavila.



Guru chodí na slávnostné požehnanie na golfovom vozíku, ktorý aj šoféruje.
Keď prišiel, nadšená Myrká si ho odfotila. Guru sa usmieval, vystúpil so svojim spoločníkom z golfového vozíku a vošiel do ašramu. Ľudia, ktorí čakali vonku na príchod gurua, chodili k prázdnemu vozíku, klaňali sa mu a bozkávali sedačku.
Počas čakania na gurua sa k nám pridali ďalšie spolubývajúce spolu s Užgandou. Užganda verí, že božský prášok vibhuti guru materializuje z ničoho a že ten prášok dokonca vypadáva z guruovho tela. Rozprávala nám príbeh o Swámího malom bratovi, ktorého navštívila temná bohyňa Kálí, ktorá sa mu vyhrážala, že ak neurobí to, čo po ňom chce, malý chlapec zomrie. Zdalo sa, že všetci prítomní guruovi obdivovatelia, ktorí si príbeh vypočuli, jeho pravosti skutočne veria.

S Maerekom som sa vybral na poobedný OM chanting. Nazýva sa to aj OM healing. Bol to môj prvý OM chanting, ktorého som sa zúčastnil. Maerek chodí pravidelne na Karmove OM healingy v Zerethe. Ide o celosvetovú skupinovú terapiu, ktorá údajne lieči vibráciou spievanej slabiky OM. Liečiť je možné nielen seba, ale je možné posielať energiu aj svojim blízkym a hocikomu, na koho zameriame svoju pozornosť. Pri OM chantingu sú vytvorené dva kruhy, vnútorný a vonkajší, pričom ľudia sedia oproti sebe. Spieva sa v troch fázach po pätnásť minút, pričom sa ľudia počas fáz striedajú v kruhoch tak, aby bol každý počas spievania slabiky OM vo vonkajšom i vnútornom kruhu. Do stredu vnútorného kruhu človek môže položiť na zem prianie zapísané na papieriku s aktuálnym dátumom. Nedalo mi nenapísať si skromné želanie. Prianie bude po troch mesiacoch po tomto OM chantingu spálené v božskom ohni.
Osoba riadiaca toto sedenie mi vysvetlila pravidlá, pretože som bol začiatočník. Potom sa šlo priamo na vec. OM chanting začína mantrou zameranou na uctievania gurua Vishwanandu. Účastníci sa otočia na západ (alebo na sever, nie som si teraz istý) ku guruovmu oltáru, ktorý je v miestnosti vybudovaný, samozrejme sa mu klaňajú a spievajú zaklínadlo. Ku oltáru nesmie byť nik otočený chrbtom, pretože by to ducha božského gurua urazilo.
Po odriekaní úvodnej mantry sa všetci posadia na svoje miesto a nasledujú tri fázy spievania slabiky OM, ktorá vyžaruje svoju vibráciu do širokého okolia. Po celom procese spievania OM nasleduje trenie rúk a ich prikladanie na miesta, ktoré si chce človek uzdraviť. Na to sa pár minút medituje a OM chanting sa končí odriekaním záverečnej mantry venovanej Vishwanandovi a klaňaním sa jeho oltáru.

Pôvodne som mal ísť v sobotu s Maerekom, Semestrom a inými osobami na požehnanie od Matky Meery do blízkej dediny, ale s Maerekom som si to napokon rozmyslel a rozhodli sme sa ísť radšej na spomínaný OM chanting. Matka Meera je tzv. Božská Matka, údajná inkarnácia indickej bohyne Kálí, Panny Márie a iných ženských božstiev. “Prišla som, aby som otvorila vaše srdcia,” vraví o sebe táto Božská Matka. Je uctievaná ako povzbudzujúca sila vesmíru. Podobne ako Vishwananda organizuje táto pani Daršan, ktorým vraj uzdravuje ľudí a pohľadom a dotykom im odovzdáva Božské Svetlo. Stav samádhi (extáza) je pre ňu údajne trvalý. Podľa toho, čo som mal možnosť v ašrame vidieť sa zdá, že všetci prítomní sú v trvalej extáze a pripomínajú ľudí na extáze (droge). Keď som si čítal rozhovor s Matkou Meerou na internete, pochopil som, že ľudská zodpovednosť musí byť hodená na Boha, ktorý sa o všetko postará, lebo je to jeho vôľa.

Maerek mi s odstupom času povedal, že keď sa pozeral pri piatkovom Daršane guruovi do očí, videl, že jeho ľavé oko malo plaziu zreničku. To, že Vishwananda je démonická bytosť, sme si mysleli aj predtým, ale toto Maereka doslova vystrašilo.


Po výbornej večeri, na ktorej sme sa zoznámili so slovenským nasledovníkom gurua Vishwanandu, ktorý tu žije už nejaký čas, aby sa stal duchovným učiteľom, som sa s Maerekom flákal po ašrame a keď nastala vhodná doba, vybrali sme sa naspäť do ubytovne.
Keď sme tam dorazili, Usheel a Sheevaraz sa chystali robiť rituál zvaný Puja, ktorým si chceli uctiť gurua Vishwavandu, ako inak. S Maerekom som šiel do našej izby, zatiaľ čo sa v kuchyni začal konať rituál. Ten zahŕňal rôzne gestá, zvonenie obradnými zvončekmi, ohňový obrad a zaklínanie. Keď prišli ostatní spolubývajúci na ubytovňu, posadili sa a túto ceremóniu v tichosti a s vážnosťou sledovali. Ja s Maerekom som sa neodvážil sa na tento uctievačný rituál pozerať a trávili sme čas radšej v izbe. Musel som si dať fľaškové pivo, aby som sa uvoľnil. V záverečnom momente rituálu začal Usheel s istou účastníčkou tejto šou odriekavať stále dokola mantru, pričom sa zdalo, že to trvá večnosť. Už tam chýbalo iba malé dieťa a obetná dýka, čím by obrad vyvrcholil. Ak viete, čo mám na mysli. Nasledovala hudobná časť, v ktorej spievané piesne boli venované svätému guruovi.

Nedeľa – 19.6.2016
V nedeľu ráno sme si pobalili veci a šli sme všetci spolu do ašramu. Okrem mňa a Maereka šli ostatní na ranné modlitby zasvätené komu inému ako Vishwanandovi. Po modlitbách sme šli naposledy do Babajiho jaskyne. Cestou tam sa všetci (okrem mňa) uklonili soške démonického boha Šivy a bohyni Lakšmí namaľovanej na obraze. V Babajiho jaskyni sa naša skupina klaňala Babajiho soche (ja a Maerek sme sa jej jediní nepoklonili) a začala meditovať.

Po meditácii sa všetci ešte motali v ašrame a keď už bol najvyšší čas (skoro dvanásť hodín), vyrazili sme domov. Paete sa rozhodol zostať v Springene ešte o deň dlhšie – čiže do pondelku, pričom dohoda bola, že pôjde v nedeľu s nami domov, pretože je druhý šofér, s ktorým sa mal Semester striedať a má k dispozícii ešte aj GPS navigáciu, ktorú sme my nemali. To Semestra pochopiteľne naštvalo a požadoval, aby sa Paete finančne zložil aj na spiatočnú cestu, ktorej sa nezúčastnil zo sebeckých dôvodov. Okrem toho Usheel a Sheevaraz, ktorí spolu s Užgandou poznali cestu domov a mali ísť svojim autom pred nami, zdržovali náš odchod z ašramu, čo Semester považoval za arogantné a nevyspelé správanie z ich strany. Sheevaraz pracuje ako kameraman, vedie potápačský a jogový kurz a sleduje konšpiračné teórie. Podľa môjho názoru je to trochu arogantný chlapík, ktorému chýba pokora.
Semester mne a Maerekovi v aute po ceste domov rozprával svoje ďalšie duchovné postrehy na svet. Je toho názoru, že každý by mal uctievať nejakého gurua, pretože guru človeka vraj učí a pomáha mu. To je podľa neho cesta správneho duchovného vývoja. Keď ja s Maerekom neprijmem gurua za svojho učiteľa, urobíme podľa tohto postoja nesprávnu vec a budeme odklonení od cesty skutočného osvietenia.
Semester nám rozprával aj o Usheelovi. Usheel, mladý študent strednej školy, je podľa neho veľmi duchovne vyspelá bytosť. Vraj komunikuje s Vishwanandovým duchovným učiteľom Babajim, čistí ľuďom karmu, lieči ich a dáva Daršany. Usheelovi sa duch Babajiho zjavil z ničoho nič a odvtedy sú nerozlučnou dvojkou. Okrem toho komunikuje s Ježišom. S Babajim je Usheel v kontakte už mnoho inkarnácií a okrem gurua Vishwanandu je jediným ďalším človekom, ktorý je s Babajim v spojení. Podľa Semestra je Usheel inkarnáciou prastarého božstva. Je schopný oživovať sochy bohov – napríklad obchodníkovi Karmovi aktivoval jeho sochu boha Šivy; dovtedy to bola iba mŕtva socha, ale teraz je to živý boh. Veľa ľudí jeho schopnosti, podľa Semestra zrejme neprávom, spochybnilo. Usheel je presvedčený o tom, že by zo dňa na deň mohol prejsť na pránickú stravu – teda vyživovanie sa vesmírnou energiou bez potreby prijímania fyzickej potravy. Keď som si vypočul tieto “svedectvá”, v duchu som sa musel usmiať.
Semester prezradil, že by chcel mať priateľov iba spomedzi Bhakti Marga komunity. Ostatní sú mu ukradnutí. Tu sa cíti byť medzi svojimi.




Na nemeckej diaľnici, po ktorej sme zrovna šli, sa stala automobilová nehoda. Niekto nehodu neprežil; videli sme mŕtve telo zakryté plachtou. Prešiel mi z toho mráz po chrbte.
(….. to bylo pro všechny důrazné znamení kam tohle uctívání vede, ale pochopil to asi jenom Mário)
Počas cesty autom som zažil deja vú, keď Maerek rozprával Semestrovi svoj názor na cestu osvietenia.
Maerek sa navonok tváril, že súhlasí s názormi fanatikov oddaných Vishwanandovmu učeniu. Myslím si však, že tomu tak nie je a že to len predstiera, pretože tento fanatizmus je vyslovene odporný a je to kvázi-klasické, nebezpečné sektárstvo, kedy ovečky slepo nasledujú svojho pastiera, len je spoločensky akceptovanejšie. Títo ľudia sú zväčša skutočne vyšinutí a vykazujú známky zmanipulovanej mysle. O tom som sa presvedčil svojou účasťou na tomto tripe.

Uctievanie guruov, ktorí sú obklopení “upírskou” okultnou symbolikou vysávajúcou z ľudí energiu, je neskutočná šialenosť. Vishwananda okrem toho neurobil nič výnimočné pre tento svet. Je to charizmatický čierny mág, od malička pripravovaný na túto rolu.
Jeho život je obrastený magickými legendami, ktoré v očiach ľudí zvyšujú jeho význam. Tento chlapík vykonáva podľa svedectiev jeho bývalých nasledovníkov veľmi pochybné aktivity. Podľa mňa Vishwananda dokáže zmanipulovať ľudí na Daršane pomocou očného kontaktu a vedomým pôsobením na energetické centrum na vrchole hlavy, kedy človeka zlomí a ovládne. Semester sa stal jeho otrokom po niektorom z Daršanov, kedy mu úplne podľahol.

Vibhuti, posvätný popol, ktorý Swámí Vishwananda rozdáva svojim oddaným, sú v skutočnosti spopolnené ľudské výkaly.
Spopolnené lajná sa zvykli pojedať v istých kruhoch podľa východných magických tradícií a mali obsahovať magickú silu. Satguruovi oddaní vravia, že vibhuti “vypadáva z guruovho tela”. Majú pravdu. Vypadáva z jeho análu.

Pro vibhuti lze očividně použít jakékoliv fekálie, i kravské. (V hindu kultuře máme po modlitbě zvyk dávat vibhuti na čelo. Jako malá jsem měla ráda jeho chuť, takže mě mamka nechala vždycky při rituálu, poté co mi tím poprášila čelo, olíznout její palec. Čekali až do mých 16 let, aby mi prozradili, že je to vibhuti dělané se sušeného kravího lejna. – Svaté lejno”)

Nemám osobne nič proti ľuďom, ktorí uctievajú guruov a s nimi spojené božstvá (nemám vôbec nič aj proti Semestrovi, Paeteovi, Usheelovi, Sheevarazovi či Užgande), nech si každý uctieva čo chce, ale je to na zamyslenie. Keby ľudia z tohto komerčného a manipulatívneho ošiaľu vytriezveli, zistili by, že je to celé nafúknutá fraška.

Celú cestu domov sme počúvali stále dokola jedno jediné hudobné cd s piesňami o Vishwanandovi. To cd by mohlo byť kľudne používané pri projektoch zameraných na myšlienkovú kontrolu. Domov som prišiel o jedenástej večer.


Napsal Mário Oláh
Zdroj článku: https://marioolah.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=530549



Komentáře

Ikona diskutujiciho Andy 2019-11-20 11:04:45 Odpovědět
Ikona diskutujiciho
sipka

Chudinky děti 🙁

Ikona diskutujiciho Luk 2019-11-20 13:18:07 Odpovědět
Ikona diskutujiciho
sipka

Ahoj Alue, chci se zase na něco zeptat 😀
http://www.techniled.cz/20-barevna-teplota/
Slunce pokud obsahuje všechny tepelné barvy, tak když dělám sungazing , vidím prvně červené (plamenné) slunce, jak lze lidmi obyčejně předpokládat, pak se dostávám do světle žluté až po tu světle modrou, vidím potom to slunce pokud má -270°c teplotu? Přijde mi že pokud máme své fotony, můžeme se s nimi pohybovat a určovat si co uvidíme, protože jak jsem pochopil teorii o dutozemi a elektromagnetickém šíření světla, mi k tomu sedí. Fotony jsou neviditelnými přenašeči informací a světlo jako hmotný projev lze nahradit umělým světlem, zato fotony uměle nelze. Protože pokud náš zrak je závislí na jevech, tak pak si tipuji že po elektromagnetických drahách světlo proniká skrz objekty a barva vzniká na základě toho, jakou rezonanci objekt má.
Světelné spektrum vzniká na základě toho, jakou vlnovou délkou( rezonancí) se vyznačuje objekt. Ve výsledku jeho rezonance a barvi můžou vést různé faktory, třeba i uskupení nanočástic. Musí být zde ve vesmíru, už předem daný vzor různých rezonancí, ke kterým se přiřazují barvy, emoce, informace, nebo tvary, či další fyzikální vlastnosti. Pak lze takto bádat a vyvracet lidmi uznávanou vědu?
A je tím pádem v našem srdci hotspot, který je jako rezonátor slunce zdrojem všech informací, pokud také obsahuje fotony? Takto by to dávalo smysl vzhledem k naší duši.
Pak směrem na začátek mám ještě otázku, je potom takto možné ovládat své fotony a nahlížet i do objektů?( u některých šamanů, to tak bylo zřejmě možné)
Vědecky se vysvětluje že bílá barva je obsah celého barevného spektra, potom lze říct že světlo přírodní je obsahem všech informací?

Ikona diskutujiciho Luk 2019-11-20 15:29:19 Odpovědět
Ikona diskutujiciho
sipka

https://www.google.com/search?q=Haidinger%C5%AFv+snop&sxsrf=ACYBGNTCfBlFLCIGwD0tOMi_QgU1wRQagg:1574256789310&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ved=2ahUKEwiX2NjF8_jlAhVGEVAKHfQqApwQ_AUoAXoECAwQAw&biw=1536&bih=755#imgrc=0SQ2wSlkkxJckM:

https://snow.cz/clanek/2294-irizace-opticka-saleni-i

U předešlého článku jsem kladl svou otázku, že jsem viděl zajímavé znamení na obloze 😀 byla to zřejmě irizace, ale já jí neviděl pouze na mracích, ale také rozplývat se na obloze, tak to vypadalo podobně jako na vrchním obrázku.
Ale chci se zeptat, pokud dle teorie dutozemě světlo funguje jinak, co když pak není optický klam klamem? Například disperze světla, co když (jak jsem psal ve svém komentáři tady před tímhle) světlo vzniká v objektech a tak voda i sklo sdílí podobné vlastnosti při zapamatování si informací. Co když teoreticky siločáry světla vedou skrz objekty, nezávisle na hmotu a když po siločárách magnetického pole slunce projde tímto objektem s těmito vlastnostmi, může se potom světlo projevit ve sví škále barvách, když objekt jako voda,sklo má v podstatě možnost rezonancí všech těchto barev.
Pak tím pádem světelné jevy, jako ten co jsem viděl, nebo i polární zář, vznikají potom jiným způsobem než nám ho věda reprezentuje, takže světlo se prostě ve vodě a skrz sklo neláme, ale vzniká svým projevem(barvy předmětů, optické klamy) na základně vlastností objektů?

Ikona diskutujiciho Kallis 2019-11-30 15:52:43 Odpovědět
Ikona diskutujiciho
sipka

Jak může být někdo takhle zfanatizovaný a věřit takovým blbostem? Klanět se a uctívat něco takového???
A už vůbec nechápu,jak tam může někdo tahat děti!!!Cvoci!!!

Nový komentář

Ikona moderatora

Moderovaná diskuze: Příspěvky se zveřejňují s časovou prodlevou. Pro účast v diskuzi je třeba, aby byl váš komentář v souladu s obecnými pravidly slušného chování a podmínkami používání stránek